The Pathogenic Basis of Thromboinflammation and Endothelial Injury in COVID-19

• Tromboembolické komplikácie sú hlavnou príčinou morbidity a mortality u pacientov s koronavírusovým ochorením 2019 (COVID-19).
• U kriticky chorých pacientov s ochorením COVID-19 prijatých na jednotku intenzívnej starostlivosti (JIS) pre závažné respiračné ťažkosti bola nahlásená vysoká incidencia trombózy (86 %) a masívnej pľúcnej embólie (36 %).
• Infekcia SARS-CoV-2 priamo a nepriamo spôsobuje nekontrolované imunitné reakcie, hyperaktiváciu krvných doštičiek a endoteliálnu dysfunkciu, ktoré sa navzájom ovplyvňujú a dochádza k ich zhoršeniu vplyvom kardiovaskulárnych rizikových faktorov.

Cieľ

Poskytnúť prehľad o patogénnom základe trombozápalu a endoteliálneho poškodenia pri ochorení COVID-19, ako aj o liečebných stratégiách zameraných na tieto mechanizmy.

Výsledky skúšania

• Dôkazy naznačujú, že infekcia SARS-CoV-2 spôsobuje nekontrolované imunitné reakcie (Obrázok 1), hyperaktiváciu krvných doštičiek (Obrázok 2) a endoteliálnu dysfunkciu (Obrázok 3), čo vedie k vyššej miere tromboembolických príhod u ťažko chorých pacientov s COVID-19.
• Liečebné stratégie zamerané na zápal, hyperaktiváciu krvných doštičiek, trombózu a endoteliálnu dysfunkciu, okrem vakcín alebo antivírusových látok, môžu zlepšiť klinické výsledky vrátane úmrtnosti u pacientov s COVID-19 (Obrázok 4).

FAS: receptor bunkovej smrti; IFN: interferón; IRF: faktory regulujúce IFN; IκBα: jadrový faktor zosilňovača génu kappa ľahkého polypeptidu v B bunkách inhibítor, alfa; MAVS: mitochondriálny antivírusový signálny proteín; MDA5: gén 5 súvisiaci s diferenciáciou melanómu; NF-kB: jadrový kB faktor; PD-1: proteín 1 programovanej bunkovej smrti; RIG-I: gén I indukovateľný kyselinou retinovou; RNA: Kyselina ribonukleová.

SARS-CoV-2: závažný akútny respiračný syndróm vyvolaný koronavírusom 2; vWF: Von Willebrandov faktor.

ACE: enzým konvertujúci angiotenzín; Ang: angiotenzín; AT III: antitrombín III; AT1R: receptory angiotenzínu typu 1; BKR: Bradykinínové receptory; DABK: Des-Arg(9)-bradykinín; C1q: zložka komplementu C1q; C3: konvertáza C3; C3b: väčšia zložka vytvorená štiepením zložky komplementu 3; C5: konvertázy C5; MAC: membránový útočný komplex; MASP-2: serínová proteáza spojená s lektínom viažucim manózu 2; H proteín: multifunkčný proteín, ktorý zobrazuje funkcie mimo doplnkového systému; N proteín: Nukleokapsidový proteín; NO: oxid dusnatý; PGI2: prostacyklín; TF: tkanivový faktor; TFPI: Inhibítor dráhy tkanivového faktora, S proteín: Spike proteín.

ACE2: enzým konvertujúci angiotenzín 2; BK: bradykinín; DOAC: priame perorálne antikoagulanciá; DNase: deoxyribonukleáza; JAK: Janus kináza; MAC: membránový útočný komplex; NET: neutrofilná extracelulárna pasca; NO: oxid dusnatý; PD-1: proteín 1 programovanej bunkovej smrti.

Záver

Opätovné použitie v súčasnosti dostupných liekov sa často používa ako liečebná stratégia zameraná na trombotický zápal a poškodenie endotelu pri ochorení COVID-19 okrem vakcín a antivírusových liekov. Na boj proti multifaktoriálnej patogenite ochorenia COVID-19 a zlepšenie klinických výsledkov vrátane úmrtnosti môže byť potrebná kombinovaná liečba.

Použitá literatúra:
Higashikuni Y, Liu W, Obana T, et al. Pathogenic basis of thromboinflammation and endothelial injury in COVID-19: Current findings and therapeutic implications. Int J Mol Sci. 2021.8;22(21):12081.

Cvičenie sa ukázalo ako užitočné u pacientov s vazospastickou anginou pectoris

Abnormality koronárnej vazomotoriky hrajú ústrednú úlohu v patogenéze ischemických chorôb srdca, ktoré často zahŕňajú endoteliálnu dysfunkciu a spazmy koronárnych artérií. U pacientov s vazospastickou anginou pectoris (VSA) sa môžu vyvinúť abnormality koronárnej vazomotoriky v epikardiálnych koronárnych artériách, ako aj v koronárnych mikrocievach. Blokátory kalciových kanálov (CCB) sa často používajú u pacientov s epikardiálnym koronárnym spazmom; majú však obmedzenú účinnosť u pacientov s anginou pectoris zahŕňajúcou mikrovaskulatúru. Nedávno publikovaná štúdia s dvoma protokolmi v časopise International Journal of Cardiology od kolektívu autora Sugisawa et al. hodnotili účinky fyzického cvičenia na vazodilatačnú kapacitu koronárnych mikrociev pacientov s VSA užívajúcich CCB.

Protokol 1 zahŕňal meranie prietoku krvi myokardom (MBF - Myocardial Blood Flow) s použitím adenozín-stresovej dynamickej počítačovej tomografickej perfúzie (CTP - Computed Tomography Perfusion) u 38 pacientov s VSA a 17 kontrolných pacientov bez VSA. Protokol 2 pozostával z randomizovanej kontrolovanej štúdie, kde bolo 20 pacientov s VSA náhodne zaradených buď do 3-mesačnej skupiny s cvičením (n=10) alebo do skupiny bez cvičenia (n = 10).

Skupina podľa protokolu 1 vykazovala signifikantne zníženú MBF na CTP v skupine VSA v porovnaní s kontrolnými pacientami (138 ± 6 v porovnaní s 166 ± 10 ml/100 g/min, p = 0,02). V protokole 2 bola kapacita cvičenia významne zvýšená v cvičiacej skupine v porovnaní so skupinou bez cvičenia (11,5 ± 0,5 až 15,4 ± 1,8 v porovnaní s 12,6 ± 0,7 až 14,0 ± 0,8 ml/min/kg, p < 0,01). Podobne sa zistilo, že po 3 mesiacoch došlo k významnému zlepšeniu MBF iba v skupine s cvičením (skupina s cvičením, 145 ± 12 až 172±8 ml/100 g/min, p < 0,04; skupina bez cvičenia, 143 ± 14 až 167 ± 8 ml/100 g/min, p = 0,11), s nevýznamnými rozdielmi v skupinách. Výskumní pracovníci uviedli prvý zo svojich dôkazov, ktoré poukázali na zhoršenú vazodilatačnú kapacitu koronárnych mikrociev u pacientov s VSA a priaznivé účinky cvičebného tréningu s CCB na zlepšenie ich fyzického výkonu (Obrázok A).