Statíny dosahujú dobré výsledky pri znižovaní kardiovaskulárneho rizika a úmrtí u pacientov s diabetes mellitus 2. typu s nízkym rizikom.

V štúdii publikovanej kolektívom Malmborg M et al. v časopise Americkej kardiologickej asociácie autori prezentovali výsledky veľkej retrospektívnej štúdie, ktorá skúmala, či primárna prevencia a vysoká adherencia k statínom znížili súvisiace riziko kardiovaskulárnych príhod alebo úmrtia v nízkorizikovej populácii s diabetes mellitus 2. typu (T2DM). Statíny sa bežne používajú v primárnej a sekundárnej prevencii kardiovaskulárnych ochorení (CVD) u pacientov s T2DM. Údaje týkajúce sa účinku statínov na kardiovaskulárne riziká u nízkorizikovej populácie s T2DM sú však obmedzené.

Komisia spočítala podiel dní (PDC - Proportion of Days Covered) v rámci 1 roka u pacientov nastavených na statíny do 6 mesiacov od diagnostiky T2D. Údaje sa použili na výpočet súhrnných výsledkov ako kombinovaných koncových ukazovateľov infarktu myokardu (IM), cievnej mozgovej príhody alebo úmrtnosti zo všetkých príčin, podľa toho, čo nastane skôr. Z celkového počtu 77 170 pacientov bolo 42 975 (56 %) liečených statínmi, z ktorých 31 061 (72 %) malo podiel dní (PDC) vo výške ≥ 80 %. Štandardizované 5-ročné riziko u mužov vo veku od 70 do 79 rokov liečených statínmi bolo 22,9 % (Kumulatívna incidencia (KI) 95 %, 21,5 % – 24,3 %), zatiaľ čo u neliečených mužov to bolo 29,1 % (KI 95 %, 27,4 % – 30,7 %). , čo poukazuje na významné zníženie rizika o 6,2 % (KI 95 %, 4,0 % – 8,4 %), p < 0,0001 (Obrázok A).

Zníženie kardiovaskulárneho rizika súvisiaceho so statínmi sa zvyšovalo s postupujúcou vekovou skupinou (ženy: vek 40 – 49 rokov, 0,0 % [KI 95 %, −1,0 % až 1,0 %] a vek 80 –89 rokov, 10,8 % [KI 95 %, 7,2 % – 14,4 %]) (Obrázok B).

Komisia dospela k záveru, že v nízkorizikovej populácii s T2DM bolo užívanie statínov spojené s nižším 5-ročným rizikom súhrnného výsledku prvého IM, prvej ischemickej cievnej mozgovej príhody alebo úmrtnosti zo všetkých príčin vo všetkých vekových skupinách u mužov a u žien od veku > 50 rokov. Okrem toho sa zníženie rizika zvyšovalo u skupín s pribúdajúcim vekom.

Prepustenie z nemocnice v ten istý deň ako bola vykonaná selektívna perkutánna koronárna intervencia (PCI - Percutaneous Cardiovascular Intervention) bolo vyhodnotené ako bezpečné: Analýza v reálnom živote

Analýza veľkého celoštátneho registra neuviedla žiadne vážne dôsledky prepustenia pacienta z nemocnice v ten istý deň ako bola vykonaná selektívna perkutánna kardiovaskulárna intervencia (PCI). Analýza obsahovala údaje od 819 091 pacientov, ktorí v rokoch 2009 až 2017 podstúpili selektívny zákrok PCI. Podiel pacientov, ktorí sa rozhodli pre selektívny zákrok PCI s prepustením v ten istý deň, sa počas tohto obdobia zvýšil zo 4,3 % na 19,5 % s femorálnym prístupom a od 9,9 % do 39,7 % s radiálnym prístupom, čo naznačuje päťnásobný a štvornásobný nárast (Obrázok 1).

V rámci tohto skúšania boli analyzované výsledky u 212 369 pacientov, v ktorých sa uvádza, že napriek nárastu prepustenia v ten istý deň nedošlo k žiadnym významným zmenám v hodnotách 30-dňovej úmrtnosti. Naopak, riziko 30-dňovej opakovanej hospitalizácie po znížení rizika kleslo. Tieto zistenia môžu predstavovať príležitosť na zníženie nákladov na hospitalizáciu bez ohrozenia zdravotného stavu pacientov.

Aktualizácia STS/SCA/AmSECT/SABM usmernení klinickej praxe o nutnosti transfúzie krvi u pacienta

Spoločnosť hrudných chirurgov (STS) zvolala multidisciplinárny výbor odborníkov vrátane členov Spoločnosti kardiovaskulárnych anesteziológov (SCA), Americkej spoločnosti pre mimotelové technológie (AmSECT) a Spoločnosť pre pokrok v transfúzii krvi (SABM), aby preskúmala najnovšie údaje o transfúzii krvi u pacientov a zaradila aktualizácie do usmernení klinickej praxe z roku 2011 pre správne úchovávanie krvi pre Spoločnosť hrudných chirurgov a Spoločnosť kardiovaskulárnych anesteziológov.

Aktualizácia zdôraznila dôležitosť multimodálneho a multidisciplinárneho prístupu založeného na dôkazoch, ktorý zahŕňa optimalizáciu výsledkov u pacientov s vysokým rizikom transfúzie spolu so zachovaním krvných zdrojov.

Najdôležitejšie informácie o aktualizácii usmernenia:^#

Aktuálne odporúčania pre transfúziu krvi u pacienta na základe typu zákroku – ACC/AHA trieda I, úroveň A^*

Predoperačné prípravy

Je potrebné vykonať predoperačnú identifikáciu vysokorizikových pacientov a v tejto skupine by sa mali uplatňovať všetky dostupné opatrenia na zabezpečenie dostatočného množstva krvných produktov na transfúziu, pretože týto pacienti tvoria väčšinovú časť odberateľov týchto krvných produktov.

Krvné produkty a deriváty

Koncentráty antitrombínu III sú indikované na zníženie potreby transfúzie plazmy u pacientov s heparínovou rezistenciou sprostredkovanou antitrombínom bezprostredne pred srdcovo-pľúcnym bypassom.

Pomoc pri uchovávaní krvi

Rutinné uchovávanie červených krviniek pomocou centrifugácie na zabezpečenie dostatočného množstva krvi je užitočné pri srdcových operáciách pomocou CPB.

ACC/AHA: Americký kardiologický inštitút/Americká kardiologická asociácia; CPB: Srdcovo-pľúcny bypass
#Boli tu spomenuté iba odporúčania pre triedu I, úroveň A.
*Trieda I: Veľmi silné odporúčania tam, kde prínos>>>riziko; Úroveň A: Dôkazy s vysokou kvalitou z viac ako 1 randomizovanej kontrolovanej štúdie (RCT), metaanalýzy vysokokvalitných RCT,
jednej alebo viacerých RCT potvrdených vysokokvalitnými štúdiami registrov.

Cvičenie sa ukázalo ako užitočné u pacientov s vazospastickou anginou pectoris

Abnormality koronárnej vazomotoriky hrajú ústrednú úlohu v patogenéze ischemických chorôb srdca, ktoré často zahŕňajú endoteliálnu dysfunkciu a spazmy koronárnych artérií. U pacientov s vazospastickou anginou pectoris (VSA) sa môžu vyvinúť abnormality koronárnej vazomotoriky v epikardiálnych koronárnych artériách, ako aj v koronárnych mikrocievach. Blokátory kalciových kanálov (CCB) sa často používajú u pacientov s epikardiálnym koronárnym spazmom; majú však obmedzenú účinnosť u pacientov s anginou pectoris zahŕňajúcou mikrovaskulatúru. Nedávno publikovaná štúdia s dvoma protokolmi v časopise International Journal of Cardiology od kolektívu autora Sugisawa et al. hodnotili účinky fyzického cvičenia na vazodilatačnú kapacitu koronárnych mikrociev pacientov s VSA užívajúcich CCB.

Protokol 1 zahŕňal meranie prietoku krvi myokardom (MBF - Myocardial Blood Flow) s použitím adenozín-stresovej dynamickej počítačovej tomografickej perfúzie (CTP - Computed Tomography Perfusion) u 38 pacientov s VSA a 17 kontrolných pacientov bez VSA. Protokol 2 pozostával z randomizovanej kontrolovanej štúdie, kde bolo 20 pacientov s VSA náhodne zaradených buď do 3-mesačnej skupiny s cvičením (n=10) alebo do skupiny bez cvičenia (n = 10).

Skupina podľa protokolu 1 vykazovala signifikantne zníženú MBF na CTP v skupine VSA v porovnaní s kontrolnými pacientami (138 ± 6 v porovnaní s 166 ± 10 ml/100 g/min, p = 0,02). V protokole 2 bola kapacita cvičenia významne zvýšená v cvičiacej skupine v porovnaní so skupinou bez cvičenia (11,5 ± 0,5 až 15,4 ± 1,8 v porovnaní s 12,6 ± 0,7 až 14,0 ± 0,8 ml/min/kg, p < 0,01). Podobne sa zistilo, že po 3 mesiacoch došlo k významnému zlepšeniu MBF iba v skupine s cvičením (skupina s cvičením, 145 ± 12 až 172±8 ml/100 g/min, p < 0,04; skupina bez cvičenia, 143 ± 14 až 167 ± 8 ml/100 g/min, p = 0,11), s nevýznamnými rozdielmi v skupinách. Výskumní pracovníci uviedli prvý zo svojich dôkazov, ktoré poukázali na zhoršenú vazodilatačnú kapacitu koronárnych mikrociev u pacientov s VSA a priaznivé účinky cvičebného tréningu s CCB na zlepšenie ich fyzického výkonu (Obrázok A).

Zvyšovanie hladiny kallistatínu môže spomaliť vznik aneuryzmy brušnej aorty

Oxidačný stres, zápal a apoptóza buniek hladkého svalstva ciev hrajú kľúčovú úlohu v patogenéze aneuryzmy abdominálnej aorty (AAA). Predchádzajúce štúdie na zvieratách a štúdie in vitro uvádzajú, že ľudský kallistatín (KAL), inhibítor serínovej proteinázy, inhibuje tvorbu reaktívnych foriem kyslíka, zápal a bunkovú apoptózu. Nedávny výskum publikovaný v časopise Nature Scientific Reports od kolektívu autora Krishna SM et al., skúmal úlohu KAL v AAA prostredníctvom experimentálnych myších modelov a u pacientov.

Vývoj AAA bol inhibovaný v myších modeloch s infúziou fosforečnanu vápenatého (CaPO4) a subkutánneho angiotenzínu II (AngII) transgénnou nadmernou expresiou ľudského génu KAL (KSTg) alebo podávaním rekombinantného ľudského KAL (rhKAL). Vzorky krvi u 956 mužov vo veku nad 65 rokov s rizikovými faktormi pre AAA ukázali negatívnu súvislosť medzi hladinou KAL v sére a AAA diagnózou a rastom [Spearmanovo rho (Spearman correlation) -0,173, p = 0,004; Obrázok A].

Podávanie rhKAL do buniek hladkého svalstva ciev inkubovaných v prítomnosti AngII alebo v médiu upravenom pre ľudský AAA trombus znížilo reguláciu markerov oxidačného stresu a znížilo rýchlosť apoptózy. Naopak, zvýšenie hladiny KAL u myších modelov a pacientov znížilo markery oxidačného stresu, závažnosť degradácie aortálneho elastínu a apoptózu hladkého svalstva ciev v aorte. Tento účinok KAL bol spojený so zvýšením aktivity Sirtuínu 1 v aortách KS-Tg myší a hlodavcov, ktorí dostávali rhKAL. Vedeckí pracovníci navrhli, že signalizácia KAL-Sirtuin 1 môže obmedziť remodeláciu steny aorty a vznik aneuryzmy znížením oxidačného stresu a apoptózy buniek hladkého svalstva ciev.