Mechanizmus účinku lieku Isoptin^®1

Verapamiliumchlorid inhibuje membránový influx iónov vápnika do buniek myokardu a buniek hladkého svalstva ciev. Zdá sa, že antiarytmický účinok verapamilu je spôsobený jeho účinkom na pomalý kanál v bunkách srdcového vodivého systému.

Elektrická aktivita cez sinoatriálne (SA) a atrioventrikulárne (AV) uzly do značnej miery závisí od prítoku vápnika cez pomalý kanál. Inhibíciou tohto prítoku verapamil spomaľuje AV vedenie a predlžuje efektívnu refraktérnu periódu v AV uzle spôsobom súvisiacim s tepovou frekvenciou. Tento účinok vedie k zníženiu komorovej frekvencie u pacientov s predsieňovým flutterom a/alebo fibriláciou predsiení a rýchlou komorovou odpoveďou. Prerušením opätovného vstupu v AV uzle môže verapamil obnoviť normálny sínusový rytmus u pacientov s paroxyzmálnymi supraventrikulárnymi tachykardiami (PSVT) vrátane Wolff-Parkinson-Whiteovho (W-P-W) syndrómu. Verapamil nemá žiadny vplyv na vedenie cez akcesórne bypassové trakty.¹

Mechanizmus účinku²

ESC 2019 – postupná stratégia pre dlhodobú antiischemickú medikamentóznu liečbu u pacientov s chronickými koronárnymi syndrómami¹

BB = beta-blokátor; bpm = počet tepov za minútu; CCB = [akákoľvek trieda] blokátorov vápnikových kanálov; DHP-CCB = dihydropyridínový blokátor vápnikového kanála; non-DHP-CCB = nedihydropyridínový blokátor vápnikového kanála

b) Pri kombinácii BB a non-DHP-CCB by sa mali spočiatku používať nízke dávky každého lieku za dôkladného monitorovania znášanlivosti, najmä srdcovej frekvencie a krvného tlaku; c) Nízke dávky BB alebo nízke dávky non-DHP-CCB by sa mali používať za dôkladného monitorovania znášanlivosti, najmä srdcovej frekvencie a krvného tlaku; d) Ivabradín by sa nemal kombinovať s non-DHP-CCB, e Zvážte pridanie lieku vybraného v kroku 2 k lieku testovanému v kroku 1, ak sa krvný tlak nezmení.

Blokátory vápnikových kanálov znižujúce srdcový tep:
Verapamil má širokú škálu schválených indikácií, ktoré zahŕňajú všetky typy angíny pektoris (námahová, vazospastická a nestabilná), supraventrikulárne tachykardie a hypertenziu. Niekoľko prípadov cukrovky a anginóznych záchvatov pozorovaných pri užívaní verapamilu v porovnaní s atenololom.¹

Pacienti s nízkym krvným tlakom:

U pacientov s nízkym TK sa odporúča začať s antianginóznymi liekmi vo veľmi nízkych dávkach s prednostným užívaním liekov so žiadnym alebo obmedzeným účinkom na TK. Nízkodávkový betablokátor alebo nízka dávka non-DHP-CCB (Verapamil) sa môže testovať najskôr za dôkladného monitorovania znášanlivosti.¹

2019 ESC smernice pre supraventrikulárnu tachykardiu:

Pri akútnej liečbe tachykardií s úzkym QRS²:

• Verapamil (i. v.) by sa mal zvážiť, ak zlyhajú vágové manévre a adenozín (trieda IIa, úroveň dôkazov: B).
• Ukázalo sa, že verapamil ukončuje tachykardie s úzkym QRS u väčšiny pacientov, ale môže spôsobiť hypotenziu.
• Betablokátory (i. v. esmolol alebo metoprolol) by sa mali zvážiť, ak zlyhajú vágové manévre a adenozín (trieda IIa, LOE: B). Betablokátory sú však kontraindikované pri dekompenzovanom srdcovom zlyhávaní. Pri súbežnom používaní betablokátorov s i. v. blokátormi vápnikových kanálov je potrebná opatrnosť v dôsledku rizika závažnej hypotenzie a bradykardie.
• Dôležité je vyhnúť sa verapamilu alebo diltiazemu u pacientov s hemodynamickou nestabilitou, srdcovým zlyhávaním so zníženou ejekčnou frakciou (HFrEF), podozrením na komorovú tachykardiu (VT) alebo preexcitovaný flutter predsiení (AF).

Liečba flutteru predsiení²

Na kontrolu rýchlej komorovej frekvencie by sa mali zvážiť i. v. betablokátory alebo non-dihydropyridínové blokátory vápnikových kanálov (verapamil alebo diltiazem, i. v.) (trieda IIa, LOE: B).

HFrEF: srdcové zlyhávanie so zníženou ejekčnou frakciou

LOE: Úroveň dôkazov.

Intravenózny verapamil pri akútnej fibrilácii predsiení s rýchlou komorovou frekvenciou.

V retrospektívnom kohortovom skúšaní, ktoré sa uskutočnilo v jednom centre so 73 pacientmi, dostávali intravenózny diltiazem, metoprolol alebo verapamil na kontrolu srdcovej frekvencie pri fibrilácii predsiení s rýchlou komorovou odpoveďou.^1*

Po 1 h po podaní úvodného lieku na kontrolu srdcovej frekvencie nebol medzi diltiazemom, metoprololom a verapamilom žiadny štatistický rozdiel v dosiahnutí komorovej frekvencie nižšej ako 100 tepov/min (15,7 % v. 5 % v. 3,7 %, p = 0,474).¹

*skúšanie zahŕňalo všetky komorbidity, ale neskúmalo sa v ňom srdcové zlyhanie nezávisle

Pacienti, ktorí dostávali metoprolol, potrebovali ďalšie lieky na kontrolu srdcovej frekvencie (53,5 %) v porovnaní

s diltiazemom (19,6 %) a verapamilom (0,0 %) (p = 0,003). Skúšanie zamerané na skúmanie rozdielu

medzi intravenóznym diltiazemom, metoprololom a verapamilom a zistilo sa, že:

1. medzi týmito tromi látkami na reguláciu srdcovej frekvencie nebol štatisticky významný rozdiel, pokiaľ ide o úspešnú reguláciu srdcovej frekvencie 1 hodinu po podaní. ¹
2. Hoci to nebolo štatisticky významné, v prípade diltiazemu a verapamilu bol zaznamenaný trend k lepším výsledkom pri dosahovaní kontroly srdcovej frekvencie. ¹
3. V porovnaní s diltiazemom a verapamilom sa u pacientov, ktorí dostávali metoprolol, vyskytla vo väčšej miere hypotenzia, bola u nich vyššia potreba ďalšieho liečiva alebo látky na kontrolu srdcovej frekvencie a na dosiahnutie kontroly srdcovej frekvencie bol potrebný dlhší čas. ¹

Verapamil (PSVT) pri kontrole recidívy paroxyzmálnej supraventrikulárnej tachykardie.²

V randomizovanom klinickom skúšaní, na ktorom sa zúčastnilo 92 pacientov, bolo 46 pacientov zaradených do skupiny užívajúcej len adenozín a zvyšná polovica do skupiny užívajúcej adenozín/verapamil. Počas prvých 30 min po liečbe nebol medzi oboma skupinami štatisticky významný rozdiel v miere recidívy PSVT (p = 0,078). Medzi 30 a 120 minútou po liečbe adenozínom sa PSVT zopakovala u 21 (45 %) pacientov v skupine užívajúcej len adenozín a u 13 (28 %) pacientov v skupine užívajúcej adenozín/verapamil. Miera recidívy bola štatisticky významne nižšia v skupine s adenozínom/verapamilom ako v skupine so samotným adenozínom (p = 0,042) medzi 30 a 120 minútou po liečbe.²

Skúšanie ukázalo, že perorálny verapamil môže účinne znížiť skorú recidívu PSVT (po jej úspešnej kontrole intravenóznym adenozínom), pričom nevykazuje žiadne významné nežiaduce účinky.²

Verapamil v liečbe vazospastickej angíny pektoris

Smernica ESC 2019 – Na identifikáciu koronárneho spazmu u pacientov s normálnym nálezom alebo neobštrukčnou arteriografiou a klinickým obrazom koronárneho spazmu je potrebné zvážiť intrakoronárny provokačný test.³

U pacientov s anginóznymi symptómami, napriek angiograficky normálnym koronárnym artériám, bol koronárny spazmus prítomný u 62 % pacientov.⁴

Zdá sa, že CCB sú zavedenou terapiou prvej línie pre VA a pokles frekvencie VA sa pripisuje širokému používaniu týchto liekov v oblasti hypertenzie.⁵

Pacienti liečení CCB vrátane verapamilu mali lepšie výsledky ako pacienti, ktorí dostávali inú medikamentóznu liečbu (P = 0,002).³ Verapamil má dobre zdokumentovanú históriu ako účinná antianginózna liečba v priamom porovnaní s β-blokádou.⁵

V dvojito zaslepenom randomizovanom skúšaní s deväťmesačným obdobím sledovania so 16 pacientmi sa počas liečby verapamilom frekvencia angíny pektoris znížila z 12,6 na 1,7 epizód bolesti na hrudníku za týždeň. Počas skúšania bol pri verapamile výrazne nižší aj počet hospitalizácií pre klinickú nestabilitu.⁵

Perorálne liekové formy

Dávka verapamiliumchloridu sa má upraviť individuálne podľa závažnosti

ochorenia. Dlhodobé klinické skúsenosti ukazujú, že priemerná denná dávka vo všetkých indikáciách sa

pohybuje medzi 240 mg a 360 mg. Denná dávka nemá dlhodobo prekročiť 480 mg, aj keď krátkodobo možno použiť aj vyššiu dávku. Neexistuje žiadne obmedzenie dĺžky používania. U pacientov sa verapamiliumchlorid nemá po dlhodobom užívaní náhle vysadiť. Odporúča sa znížiť dávkovanie. Tablety verapamiliumchloridu 40 mg sa majú použiť u pacientov, ktorí pravdepodobne vykazujú uspokojivú odpoveď na nízke dávky (napr. pacienti s dysfunkciou pečene alebo starší pacienti). U pacientov vyžadujúcich vyššie dávky (napr. 240 mg až 480 mg verapamiliumchloridu denne) by sa mali použiť prípravky s vhodnejším obsahom aktívneho liečiva

Dospelí

Ochorenie koronárnych artérií, paroxyzmálna supraventrikulárna tachykardia, atriálny flutter a fibrilácia predsiení:

Okamžité uvoľnenie: 120 až 480 mg v troch alebo štyroch rozdelených dávkach

Postupné uvoľňovanie: 120 až 480 mg v jednej alebo dvoch rozdelených dávkach

Hypertenzia:

Okamžité uvoľnenie: 120 až 480 mg v troch rozdelených dávkach

Postupné uvoľňovanie: 120 až 480 mg v jednej alebo dvoch rozdelených dávkach

Osobitné populácie
Pediatrická populácia

Bezpečnosť a účinnosť verapamiliumchloridu bola stanovená u detí:

• Do veku 6 rokov: 80 mg až 120 mg Isoptinu v dvoch až troch rozdelených dávkach
• Vek 6 – 14 rokov: 80 mg až 360 mg Isoptinu v dvoch až štyroch rozdelených dávkach.

Porucha funkcie obličiek

Aktuálne dostupné údaje sú opísané v časti Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní. U pacientovs poruchou funkcie obličiek sa má verapamiliumchlorid používať opatrne a za starostlivého sledovania.

Porucha funkcie pečene

U pacientov s poruchou funkcie pečene je metabolizmus liečiva oneskorený vo väčšej alebo menšejmiere v závislosti od závažnosti dysfunkcie pečene, čím sa posilňujú a predlžujú účinky verapamiliumchloridu. Preto sa u pacientov s poruchou funkcie pečene musí dávkovanie upraviťs osobitnou opatrnosťou a na začiatku by sa mali podávať nízke dávky.

Spôsob podávania

Len na perorálne použitie. Tablety sa majú užívať bez cmúľania alebo žuvania, s dostatočným množstvom tekutiny, najlepšie počas jedla alebo krátko po jedle.

Perorálne liekové formy

Verapamiliumchlorid je indikovaný u dospelých, detí a dospievajúcich na liečbu

1. Ischemickej choroby srdca (stavy charakterizované nedostatočným zásobovaním srdcového svalu kyslíkom) vrátane: chronickej stabilnej angíny pektoris; nestabilnej angíny pektoris (crescendo angína pectoris, pokojová angína pektoris ); vazospastickej angíny pektoris (Prinzmetalova angína pektoris, variantná angína pektoris); angíny pektoris po infarkte myokardu u pacientov bez srdcového zlyhania, ak nie sú indikované betablokátory.
2. Poruchu srdcového rytmu pri paroxyzmálnej supraventrikulárnej tachykardii, fibrilácia predsiení/atriálny flutter s rýchlym atrioventrikulárnym vedením (okrem Wolff-Parkinson-Whiteovho alebo Lown-Ganong-Levinovho syndrómu).
3. Vysokého krvného tlaku (hypertenzie).

Kontraindikácie

Perorálne liekové formy verapamilu:

• Precitlivenosť na verapamiliumchlorid alebo na  ktorúkoľvek z pomocných látok
• Kardiogénny šok
• AV blokáda druhého alebo tretieho stupňa (okrem pacientov s funkčným kardiostimulátorom).
• Syndróm chorého sínusu (okrem pacientov s funkčným kardiostimulátorom).
• Srdcové zlyhanie so zníženou ejekčnou frakciou menej ako 35 % a/alebo tlak v pľúcnom zaklínení vyšší ako 20 mm Hg (pokiaľ nejde o sekundárnu supraventrikulárnu tachykardiu, ktorá sa dá liečiť verapamilom).
• Fibrilácia/flutter predsiení pri prítomnosti akcesórneho bypassu (napr. Wolff-Parkinson-Whiteov, Lown-Ganong-Levinov syndróm). Títo pacienti sú vystavení riziku vzniku ventrikulárnej tachyarytmie vrátane ventrikulárnej fibrilácie, ak sa im podáva verapamiliumchlorid.
• Kombinácia s ivabradínom

Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Všetky formulácie verapamilu

Akútny infarkt myokardu

Používajte s opatrnosťou pri akútnom infarkte myokardu komplikovanom bradykardiou, významnou hypotenziou alebo dysfunkciou ľavej komory.

Blokáda srdca/AV blokáda 1. stupňa/bradykardia/asystólia

Verapamiliumchlorid ovplyvňuje AV a SA uzly a predlžuje AV prevodový čas. Používajte s opatrnosťou, pretože vznik AV blokády druhého alebo tretieho stupňa (kontraindikácia) alebo unifascikulárnej, bifascikulárnej alebo trifascikulárnej blokády si vyžaduje prerušenie podávania nasledujúcich dávok verapamiliumchloridu a v prípade potreby začatie vhodnej liečby. Verapamiliumchlorid ovplyvňuje AV a SA uzly a zriedkavo môže spôsobiť AV blokádu druhého alebo tretieho stupňa, bradykardiu a v extrémnych prípadoch asystóliu. Je to pravdepodobnejšie u pacientov so syndrómom chorého sínusu (ochorenie  SA uzla), ktorý je bežnejší u starších pacientov. Asystólia u iných pacientov ako u pacientov so syndrómom chorého sínusu má zvyčajne krátke trvanie (niekoľko sekúnd alebo menej), so spontánnym návratom k AV uzlovému alebo normálnemu sínusovému rytmu. Ak k tomu bezprostredne nedôjde, okamžite sa musí začať s náležitou liečbou.

Antiarytmiká, betablokátory

Vzájomné potenciovanie kardiovaskulárnych účinkov (AV blokáda vyššieho stupňa, zníženie srdcovej frekvencie vyššieho stupňa, indukcia srdcového zlyhávania a zvýraznená hypotenzia). Asymptomatická bradykardia (36 tepov/min) s putujúcim predsieňovým pacemakerom bola pozorovaná u pacientov používajúcich súbežne očné kvapky obsahujúce timolol (beta-adrenergný blokátor) a perorálne verapamiliumchlorid.

Digoxín

Pri súbežnom podávaní verapamiliumchloridu s digoxínom je potrebné znížiť dávku digoxínu.. Pozrite  časť „Interakcie s inými liekmi a iné formy interakcií“.

Srdcové zlyhávanie

Pacienti so srdcovým zlyhaním s ejekčnou frakciou vyššou ako 35 % musia byť pred začatím liečby verapamiliumchloridom kompenzovaní a musia byť po celý čas náležite sledovaní.

Hypotenzia

Intravenózne podanie verapamiliumchloridu často spôsobuje zníženie krvného tlaku pod východiskové hodnoty, ktoré je zvyčajne prechodné a asymptomatické, ale môže viesť k závratom.

Inhibítory HMG-CoA reduktázy („statíny“) – pozri časť „Interakcie s inými liekmi a iné formy interakcií“.

Ochorenia, pri ktorých je postihnutý neuromuskulárny prenos

Verapamiliumchlorid sa má užívať s opatrnosťou v prípade výskytu ochorení, pri ktorých je postihnutý neuromuskulárny prenos (myasténia gravis, Lambertov-Eatonov syndróm, pokročilé štádium Duchenneovej muskulárnej dystrofie).

Antiarytmiká

Potenciálne farmakokinetické liekové interakcie súvisiace s verapamiliumchloridom

Kardioglykozidy

Digitoxín zníženie celkového telového klírensu (~ 27 %) a mimorenálneho klírensu (~ 29 %) digitoxínu. Digoxín u zdravých jedincov: zvýšenie Cmax digoxínu o ~ 44 %, zvýšenie C12h digoxínu (~ 53 %), zvýšenie digoxínu Css (~ 44%) a AUC digoxínu o ~ 50 %

Pri súbežnom podávaní verapamiliumchloridu s digoxínom je potrebné znížiť dávku digoxínu

Flekainid

Skúšanie na zdravých dobrovoľníkoch ukázalo, že súbežné podávanie flekainidu a verapamiliumchloridu môže mať aditívne účinky na zníženie kontraktility myokardu, predĺženie AV vedenia a predĺženie repolarizácie.

Dizopyramid

Kým sa nezískajú údaje o možných interakciách medzi verapamiliumchloridom a dizopyramidom, dizopyramid sa nemá podávať 48 hodín pred alebo 24 hodín po podaní verapamiliumchloridu.

Beta-adrenergné blokátory

Pacientom, ktorí dostávali perorálne betablokátory, sa intravenózne podával verapamiliumchlorid. Keďže obe liečivá môžu potlačiť kontraktilitu myokardu alebo AV vedenie, je potrebné zvážiť možnosť škodlivých interakcií. Súbežné podávanie intravenóznych betablokátorov a intravenózneho verapamiliumchloridu malo za následok závažné nežiaduce reakcie, najmä u pacientov s ťažkou kardiomyopatiou, kongestívnym srdcovým zlyhaním alebo nedávnym infarktom myokardu.

Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita

Nie sú dostatočné údaje o používaní verapamiliumchloridu u gravidných žien. Verapamiliumchlorid prechádza placentou. Koncentrácia v pupočnej krvi dosahuje 20 až 92 % koncentrácie v krvi matky. Verapamiliumchlorid sa má počas gravidity užívať iba v prípade, keď je to nevyhnutne potrebné.

Laktácia

Verapamiliumchlorid sa vylučuje do materského mlieka. Obmedzené údaje pochádzajúce z perorálneho podávania u ľudí preukázali, že dávka verapamiliumchloridu, ktorá sa dostane k dieťaťu, je nízka (0,1-1 % z dávky, ktorú matka prijala perorálne) a že užívanie verapamiliumchloridu môže byť kompatibilné s dojčením. Kvôli možnému výskytu závažných nežiaducich účinkov u dojčených detí sa má verapamiliumchlorid užívať počas laktácie len v prípade, že je to pre matku nevyhnutné.

Isoptin 40 mg filmom obalené tablety

Isoptin 80 mg filmom obalené tablety

Zloženie: Isoptin 40 mg: Jedna filmom obalená tableta obsahuje 40 mg verapamilium-chloridu. Isoptin 80 mg: Jedna filmom obalená tableta obsahuje 80 mg verapamilium-chloridu.

Indikácie: Verapamílium-chlorid je indikovaný u dospelých, detí a dospievajúcich na liečbu ochorenia koronárnych ciev (stavy spojené s nedostatočným prísunom kyslíka do srdcového svalu), vrátane: chronickej stabilnej angíny pektoris; nestabilnej angíny pektoris (akcelerovaná, pokojová angína); vazospastickej angíny pektoris (Prinzmetalova angína, variantná angína); angíny pektoris pri stavoch po infarkte myokardu u pacientov bez srdcového zlyhania, keď nie sú indikované betablokátory. Liečba porúch srdcového rytmu pri paroxyzmálnej supraventrikulárnej tachykardii, pri atriálnom flutteri/fibrilácii s rýchlym atrioventrikulárnym prevodom (okrem WPW syndrómu ) a liečba vysokého tlaku krvi (hypertenzia).

Dávkovanie a spôsob podávania: Dávkovanie verapamilium-chloridu je individuálne v závislosti od závažnosti ochorenia a celkového stavu pacienta. Mnohoročné klinické skúsenosti preukázali, že priemerná denná dávka pre všetky indikácie je 240 až 360 mg. Pri dlhodobej liečbe nemá denná dávka prekročiť 480 mg, prechodné zvýšenie tejto dávky je možné. Dĺžka užívania verapamilium-chloridu nie je ohraničená. Po dlhodobom používaní sa verapamilium-chlorid nesmie prestať užívať náhle. Odporúča sa dávku redukovať postupne. Verapamilium-chlorid sa môže podať pacientom s angínou pektoris najskôr 7 dní po akútnom srdcovom infarkte. Isoptin 40 mg je určený pacientom, u ktorých sa dostaví uspokojivá odpoveď na liečbu už pri nižších dávkach (napr. pacienti s hepatálnou dysfunkciou alebo starší pacienti). Pre pacientov vyžadujúcich vyššie dávkovanie (napr. 240 mg - 480 mg verapamílium-chloridu/deň) sú určené liekové formy s vyšším obsahom liečiva. Isoptin 80 mg sa používa, ak sa nedosiahol dostatočný liečebný účinok s liekovou formou s nižším obsahom liečiva (napr. 120 mg za deň). Pre vyššie dávkovanie (napr. 360 mg verapamílium-chloridu/deň) sú určené liekové formy s vyšším obsahom liečiva.  Dospelí a dospievajúci s hmotnosťou nad 50 kg: Ochorenie koronárnych ciev srdca: Odporúčaná denná dávka je 120 mg - 480 mg verapamilium-chloridu, rozdelených do 3-4 jednotlivých dávok (1 filmom obalená tableta Isoptinu 40 mg 3- až 4-krát denne, čo zodpovedá 120-160 mg verapamilium-chloridu za deň). Hypertenzia: Odporúčaná denná dávka je 120 mg - 480 mg verapamilium-chloridu, rozdelených do 3 jednotlivých dávok (1 filmom obalená tableta Isoptinu 40 mg 3-krát denne, čo zodpovedá 120 mg verapamilium-chloridu za deň). Paroxyzmálna supraventrikulárna tachykardia, atriálna fibrilácia a/alebo atriálny flutter: Odporúčaná denná dávka je 120 - 480 mg verapamilium-chloridu, rozdelených do 3-4 jednotlivých dávok (1 filmom obalená tableta Isoptinu 40 mg 3- až 4-krát denne, čo zodpovedá 120-160 mg verapamilium-chloridu za deň). Deti od 2 do 6 rokov: Odporúčaná denná dávka je 80 mg – 120 mg verapamilium-chloridu, rozdelených do 2 – 3 jednotlivých dávok. Deti od 6 do 14 rokov: Odporúčaná denná dávka je 80 mg – 360 mg verapamilium-chloridu, rozdelených do 2 - 4 jednotlivých dávok. Tablety sa majú prehltnúť celé bez žuvania alebo cmúľania a zapiť s dostatočným množstvom tekutiny počas jedla alebo krátko po jedle

Kontraindikácie: Verapamilium-chlorid je kontraindikovaný pri: známej precitlivenosti na verapamilium-chlorid alebo ktorúkoľvek z pomocných látok; kardiogénnom šoku; druhom alebo treťom stupni atrioventrikulárnej blokády okrem pacientov s funkčným kardiostimulátorom; syndróme chorého sínusu okrem pacientov s funkčným kardiostimulátorom; zlyhávanie srdca so zníženou ejekčnou frakciou na menej ako 35 % a/alebo s tlakom v pľúcnom zaklinení vyššom ako 20 mm Hg (s výnimkou prípadov spôsobených supraventrikulárnou tachykardiou reagujúcou na liečbu verapamilium-chloridom); flutteri/fibrilácii predsiení u pacientov s bypassom so súčasným WPW syndrómom, LGL syndrómom. U takýchto pacientov je pri podávaní verapamilium-chloridu riziko vzniku ventrikulárnej tachyarytmie, vrátane ventrikulárnej fibrilácie; kombinácia s ivabradínom

Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní: Akútny infarkt myokardu: Používať s opatrnosťou pri akútnom infarkte myokardu komplikovanom bradykardiou, významnou hypotenziou alebo dysfunkciou ľavej komory. Srdcová blokáda/prvý stupeň AV blokády/bradykardia/asystólia: Verapamilium-chlorid ovplyvňuje AV a SA uzly a predlžuje AV prevodový čas. Opatrnosť je potrebná pri výskyte AV blokády 2. alebo 3. stupňa , unifascikulárnej, bifascikulárnej alebo trifascikulárnej blokády, pri ktorých sa vyžaduje prerušenie podávania verapamilium-chloridu a začatie vhodnej liečby, pokiaľ je to potrebné. Antiarytmiká a betablokátory: Vzájomné potenciovanie kardiovaskulárnych účinkov (AV blokáda vyššieho stupňa, zníženie srdcovej frekvencie vyššieho stupňa, indukcia srdcového zlyhávania a zvýraznená hypotenzia). Asymptomatická bradykardia (36 tepov/min) s putujúcim predsieňovým pacemakerom bola pozorovaná u pacientov používajúcich súbežne očné kvapky obsahujúce timolol (beta-adrenergný blokátor) a perorálne verapamilium-chlorid. Digoxín: Pri súbežnom podávaní verapamilium-chloridu s digoxínom je potrebné znížiť dávku digoxínu. Srdcové zlyhávanie: Pacienti so srdcovým zlyhaním s ejekčnou frakciou vyššou ako 35 % musia byť pred začatím liečby verapamilium-chloridom kompenzovaní a musia byť po celý čas náležite sledovaní. Ochorenia, pri ktorých je postihnutý neuromuskulárny prenos: Verapamilium-chlorid sa má užívať s opatrnosťou v prípade výskytu ochorení, pri ktorých je postihnutý neuromuskulárny prenos (myasténia gravis, Lambertov-Eatonov syndróm, pokročilé štádium Duchenneovej muskulárnej dystrofie). Porucha funkcie obličiek: Aj keď sa vo veľkých porovnávacích štúdiách u pacientov v terminálnom štádiu obličkového zlyhania nepreukázal žiadny vplyv na farmakokinetiku verapamilium-chloridu, niekoľko hlásených prípadov naznačuje, že u pacientov s poruchou funkcie obličiek sa má verapamilium-chlorid používať s opatrnosťou a za starostlivého sledovania. Verapamilium-chlorid sa nedá odstrániť hemodialýzou. Porucha funkcie pečene: U pacientov s ťažkou poruchou funkcie pečene sa má používať s opatrnosťou.

Liekové a iné interakcie: In vitro metabolické štúdie naznačujú, že verapamilium-chlorid je metabolizovaný enzýmami cytochrómu P450 CYP3A4, CYP1A2, CYP2C8, CYP2C9 a CYP2C18. Zistilo sa, že verapamilium-chlorid je inhibítorom enzýmov CYP3A4 a glykoproteínu-P. Prazosín, terazosín, flekainid, chinidín, teofylín, karbamazepín, fenytoiín, imipramín, glibenklamid, kolchicín, klaritromycín, erytromycín, rifampricín, telitromycín, doxorubicín, fenobarbital, buspirón, midazolam, metoprolol, propranolol, digoxín a digitoxín, cimetidín, cyklosporín, everolimus, sirolimus, takrolimus, atorvastatín, lovastatín, simvastatín, almotriptan, sulfinpyrazón, dabigatran, Iné priame perorálne antikoagulanciá, ivabradín, grapefruitový džús, Hypericum perforatum, Antihypertenzíva, diuretiká, vazodilatanciá: Potenciovanie hypotenzného účinku. HIV antivirotiká: Vzhľadom na potenciál niektorých HIV antivirotík (napr. ritonavir) inhibovať metabolizmus, môže dôjsť k zvýšeniu koncentrácií verapamilium-chloridu v plazme. Je potrebná zvýšená opatrnosť alebo sa môže znížiť dávka verapamilium-chloridu. Lítium: Počas súbežnej liečby verapamilium-chloridom a lítiom bola hlásená zvýšená neurotoxicita lítia, bez zmeny alebo so zvýšením hladín lítia v sére. Neuromuskulárne blokátory: Možnosť potenciácie účinku neuromuskulárnych blokátorov. Pri súbežnom užívaní obidvoch liečiv môže byť potrebné zníženie dávky verapamilium-chloridu a/alebo dávky neuromuskulárneho blokátora. Kyselina acetylsalicylová: Zvýšený sklon ku krvácaniu. Antidiabetiká: Súbežné podávanie verapamilu s metformínom môže znížiť účinnosť metformínu.

Fertilita, gravidita a laktácia:V erapamilium-chlorid sa má počas gravidity užívať iba v prípade, keď je to nevyhnutne potrebné. Kvôli možnému výskytu závažných nežiaducich účinkov u dojčených detí sa má verapamilium-chlorid užívať počas laktácie len v prípade, že je to pre matku nevyhnutné.

Nežiaduce účinky: bolesť hlavy, závrat, bradykardia, hypotenzia, sčervenanie, nauzea, zápcha, periférny edém.

Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje: V závislosti od individuálnej reakcie na verapamilium-chlorid môže byť ovplyvnená schopnosť pacienta viesť vozidlá, obsluhovať stroje alebo pracovať v nebezpečných podmienkach. Táto skutočnosť je osobitne významná na začiatku liečby, pri zvyšovaní dávky, prechode na iný liek a v spojitosti s konzumáciou alkoholu.

Druh obalu a obsah balenia: Isoptin 40 mg: 20, 50 alebo 100 filmom obalených tabliet v PVC/Al blistroch, písomná informácia pre používateľa, škatuľka. Isoptin 80 mg: 20, 50 alebo 100 filmom obalených tabliet v PVC/Al blistroch, písomná informácia pre používateľa, škatuľka.

Držiteľ rozhodnutia o registrácii: Viatris Healthcare Limited, Damastown Industrial Park, Mulhuddart, Dublin 15,Írsko

Spôsob výdaja lieku: Výdaj lieku je viazaný na lekársky predpis.

Registračné číslo: Isoptin 40 mg: 13/0629/70-C/S, Isoptin 80 mg: 13/0404/14-S

Dátum revízie textu: 08/2021

Podrobné informácie o lieku sú dostupné na internetovej stránke Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) https://www.sukl.sk .

Skrátená informácia o lieku bola pripravená v novembri 2022.

Isoptin ICHS retard tablety s predĺženým uvoľňovaním

Isoptin SR 240 mg tablety s predĺženým uvoľňovaním

Zloženie: Isoptin ICHS retard: Jedna tableta s predĺženým uvoľňovaním obsahuje 120 mg verapamilium-chloridu. Isoptin SR 240 mg: Jedna tableta s predĺženým uvoľňovaním obsahuje 240 mg verapamilium-chloridu.

Indikácie: Verapamílium-chlorid je indikovaný u dospelých, detí a dospievajúcich na liečbu ochorenia koronárnych ciev (stavy spojené s nedostatočným prísunom kyslíka do srdcového svalu), vrátane: chronickej stabilnej angíny pektoris; nestabilnej angíny pektoris (akcelerovaná, pokojová angína); vazospastickej angíny pektoris (Prinzmetalova angína, variantná angína); angíny pektoris pri stavoch po infarkte myokardu u pacientov bez srdcového zlyhania, keď nie sú indikované betablokátory. Liečba porúch srdcového rytmu pri paroxyzmálnej supraventrikulárnej tachykardii, pri atriálnom flutteri/fibrilácii s rýchlym atrioventrikulárnym prevodom (okrem WPW syndrómu ) a liečba vysokého tlaku krvi (hypertenzia).

Dávkovanie a spôsob podávania: Dávkovanie verapamilium-chloridu je individuálne v závislosti od závažnosti ochorenia a celkového stavu pacienta. Mnohoročné klinické skúsenosti preukázali, že priemerná denná dávka pre všetky indikácie je 240 až 360 mg. Pri dlhodobej liečbe nemá denná dávka prekročiť 480 mg, prechodné zvýšenie tejto dávky je možné. Dĺžka užívania verapamilium-chloridu nie je ohraničená. Po dlhodobom používaní sa verapamilium-chlorid nesmie prestať užívať náhle. Odporúča sa dávku redukovať postupne. Verapamilium-chlorid sa môže podať pacientom s angínou pektoris najskôr 7 dní po akútnom srdcovom infarkte. Dospelí a dospievajúci s hmotnosťou nad 50 kg: Ochorenie koronárnych ciev srdca: Odporúčaná denná dávka je 120 mg- 480 mg verapamilium-chloridu, rozdelených do 3-4 jednotlivých dávok. Hypertenzia: Odporúčaná denná dávka je 120 mg- 480 mg verapamilium-chloridu, rozdelených do 3 jednotlivých dávok. Paroxyzmálna supraventrikulárna tachykardia, atriálna fibrilácia a/alebo atriálny flutter: Odporúčaná denná dávka je 120 -480 mg verapamilium-chloridu, rozdelených do 3-4 jednotlivých dávok. Porucha funkcie pečene: U pacientov s poruchou funkcie pečene je metabolizmus lieku spomalený v závislosti od stupňa poruchy funkcie pečene, v dôsledku čoho sa účinok verapamilium-chloridu zvyšuje a predlžuje. Preto sa má u pacientov s poruchou funkcie pečene dávka určiť osobitne pozorne a liečba má začať malými dávkami. Tablety sa majú prehltnúť celé bez žuvania alebo cmúľania a zapiť s dostatočným množstvom tekutiny počas jedla alebo krátko po jedle.

Kontraindikácie: Verapamilium-chlorid je kontraindikovaný pri: známej precitlivenosti na verapamilium-chlorid alebo ktorúkoľvek z pomocných látok; kardiogénnom šoku; druhom alebo treťom stupni atrioventrikulárnej blokády okrem pacientov s funkčným kardiostimulátorom; syndróme chorého sínusu okrem pacientov s funkčným kardiostimulátorom; zlyhávanie srdca so zníženou ejekčnou frakciou na menej ako 35 % a/alebo s tlakom v pľúcnom zaklinení vyššom ako 20 mm Hg (s výnimkou prípadov spôsobených supraventrikulárnou tachykardiou reagujúcou na liečbu verapamilium-chloridom); flutteri/fibrilácii predsiení u pacientov s bypassom so súčasným WPW syndrómom, LGL syndrómom. U takýchto pacientov je pri podávaní verapamilium-chloridu riziko vzniku ventrikulárnej tachyarytmie, vrátane ventrikulárnej fibrilácie; kombinácia s ivabradínom.

Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní: Akútny infarkt myokardu: Používať s opatrnosťou pri akútnom infarkte myokardu komplikovanom bradykardiou, významnou hypotenziou alebo dysfunkciou ľavej komory. Srdcová blokáda/prvý stupeň AV blokády/bradykardia/asystólia: Verapamilium-chlorid ovplyvňuje AV a SA uzly a predlžuje AV prevodový čas. Opatrnosť je potrebná pri výskyte AV blokády 2. alebo 3. stupňa , unifascikulárnej, bifascikulárnej alebo trifascikulárnej blokády, pri ktorých sa vyžaduje prerušenie podávania verapamilium-chloridu a začatie vhodnej liečby, pokiaľ je to potrebné. Antiarytmiká a betablokátory: Vzájomné potenciovanie kardiovaskulárnych účinkov (AV blokáda vyššieho stupňa, zníženie srdcovej frekvencie vyššieho stupňa, indukcia srdcového zlyhávania a zvýraznená hypotenzia). Asymptomatická bradykardia (36 tepov/min) s putujúcim predsieňovým pacemakerom bola pozorovaná u pacientov používajúcich súbežne očné kvapky obsahujúce timolol (beta-adrenergný blokátor) a perorálne verapamilium-chlorid. Digoxín: Pri súbežnom podávaní verapamilium-chloridu s digoxínom je potrebné znížiť dávku digoxínu. Srdcové zlyhávanie: Pacienti so srdcovým zlyhaním s ejekčnou frakciou vyššou ako 35 % musia byť pred začatím liečby verapamilium-chloridom kompenzovaní a musia byť po celý čas náležite sledovaní. Ochorenia, pri ktorých je postihnutý neuromuskulárny prenos: Verapamilium-chlorid sa má užívať s opatrnosťou v prípade výskytu ochorení, pri ktorých je postihnutý neuromuskulárny prenos (myasténia gravis, Lambertov-Eatonov syndróm, pokročilé štádium Duchenneovej muskulárnej dystrofie). Porucha funkcie obličiek: Aj keď sa vo veľkých porovnávacích štúdiách u pacientov v terminálnom štádiu obličkového zlyhania nepreukázal žiadny vplyv na farmakokinetiku verapamilium-chloridu, niekoľko hlásených prípadov naznačuje, že u pacientov s poruchou funkcie obličiek sa má verapamilium-chlorid používať s opatrnosťou a za starostlivého sledovania. Verapamilium-chlorid sa nedá odstrániť hemodialýzou. Porucha funkcie pečene: U pacientov s ťažkou poruchou funkcie pečene sa má používať s opatrnosťou.

Liekové a iné interakcie: In vitro metabolické štúdie naznačujú, že verapamilium-chlorid je metabolizovaný enzýmami cytochrómu P450 CYP3A4, CYP1A2, CYP2C8, CYP2C9 a CYP2C18. Zistilo sa, že verapamilium-chlorid je inhibítorom enzýmov CYP3A4 a glykoproteínu-P. Prazosín, terazosín, flekainid, chinidín, teofylín, karbamazepín, fenytoiín, imipramín, glibenklamid, kolchicín, klaritromycín, erytromycín, rifampricín, telitromycín, doxorubicín, fenobarbital, buspirón, midazolam, metoprolol, propranolol, digoxín a digitoxín, cimetidín, cyklosporín, everolimus, sirolimus, takrolimus, atorvastatín, lovastatín, simvastatín, almotriptan, sulfinpyrazón, dabigatran, Iné priame perorálne antikoagulanciá, ivabradín, grapefruitový džús, Hypericum perforatum, Antihypertenzíva, diuretiká, vazodilatanciá: Potenciovanie hypotenzného účinku. HIV antivirotiká: Vzhľadom na potenciál niektorých HIV antivirotík (napr. ritonavir) inhibovať metabolizmus, môže dôjsť k zvýšeniu koncentrácií verapamilium-chloridu v plazme. Je potrebná zvýšená opatrnosť alebo sa môže znížiť dávka verapamilium-chloridu. Lítium: Počas súbežnej liečby verapamilium-chloridom a lítiom bola hlásená zvýšená neurotoxicita lítia, bez zmeny alebo so zvýšením hladín lítia v sére. Neuromuskulárne blokátory: Možnosť potenciácie účinku neuromuskulárnych blokátorov. Pri súbežnom užívaní obidvoch liečiv môže byť potrebné zníženie dávky verapamilium-chloridu a/alebo dávky neuromuskulárneho blokátora. Kyselina acetylsalicylová: Zvýšený sklon ku krvácaniu. Antidiabetiká: Súbežné podávanie verapamilu s metformínom môže znížiť účinnosť metformínu.

Fertilita, gravidita a laktácia: Verapamilium-chlorid sa má počas gravidity užívať iba v prípade, keď je to nevyhnutne potrebné. Kvôli možnému výskytu závažných nežiaducich účinkov u dojčených detí sa má verapamilium-chlorid užívať počas laktácie len v prípade, že je to pre matku nevyhnutné.

Nežiaduce účinky: bolesť hlavy, závrat, bradykardia, hypotenzia, sčervenanie, nauzea, zápcha, periférny edém.

Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje: V závislosti od individuálnej reakcie na verapamilium-chlorid môže byť ovplyvnená schopnosť pacienta viesť vozidlá, obsluhovať stroje alebo pracovať v nebezpečných podmienkach. Táto skutočnosť je osobitne významná na začiatku liečby, pri zvyšovaní dávky, prechode na iný liek a v spojitosti s konzumáciou alkoholu.

Druh obalu a obsah balenia: Isoptin ICHS retard: 50 alebo 100 tabliet s predĺženým uvoľňovaním v PVC/PVDC/Al blistroch, písomná informácia pre používateľa, škatuľka. Isoptin SR 240 mg: 20, 30, 50 alebo 100 tabliet s predĺženým uvoľňovaním v PVC/PVDC/Al blistroch, písomná informácia pre používateľa, škatuľka.

Držiteľ rozhodnutia o registrácii: Viatris Healthcare Limited, Damastown Industrial Park, Mulhuddart, Dublin 15,Írsko

Spôsob výdaja lieku: Výdaj lieku je viazaný na lekársky predpis.

Registračné číslo: Isoptin ICHS retard: 13/0405/14-S, Isoptin SR 240 mg: 13/0157/87-C/S

Dátum revízie textu: 10/2022

Podrobné informácie o lieku sú dostupné na internetovej stránke Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) https://www.sukl.sk .

Skrátená informácia o lieku bola pripravená v novembri 2022.