Intravenózny verapamil pri akútnej fibrilácii predsiení s rýchlou komorovou frekvenciou.

V retrospektívnom kohortovom skúšaní, ktoré sa uskutočnilo v jednom centre so 73 pacientmi, dostávali intravenózny diltiazem, metoprolol alebo verapamil na kontrolu srdcovej frekvencie pri fibrilácii predsiení s rýchlou komorovou odpoveďou.^1*

Po 1 h po podaní úvodného lieku na kontrolu srdcovej frekvencie nebol medzi diltiazemom, metoprololom a verapamilom žiadny štatistický rozdiel v dosiahnutí komorovej frekvencie nižšej ako 100 tepov/min (15,7 % v. 5 % v. 3,7 %, p = 0,474).¹

*skúšanie zahŕňalo všetky komorbidity, ale neskúmalo sa v ňom srdcové zlyhanie nezávisle

Pacienti, ktorí dostávali metoprolol, potrebovali ďalšie lieky na kontrolu srdcovej frekvencie (53,5 %) v porovnaní

s diltiazemom (19,6 %) a verapamilom (0,0 %) (p = 0,003). Skúšanie zamerané na skúmanie rozdielu

medzi intravenóznym diltiazemom, metoprololom a verapamilom a zistilo sa, že:

1. medzi týmito tromi látkami na reguláciu srdcovej frekvencie nebol štatisticky významný rozdiel, pokiaľ ide o úspešnú reguláciu srdcovej frekvencie 1 hodinu po podaní. ¹
2. Hoci to nebolo štatisticky významné, v prípade diltiazemu a verapamilu bol zaznamenaný trend k lepším výsledkom pri dosahovaní kontroly srdcovej frekvencie. ¹
3. V porovnaní s diltiazemom a verapamilom sa u pacientov, ktorí dostávali metoprolol, vyskytla vo väčšej miere hypotenzia, bola u nich vyššia potreba ďalšieho liečiva alebo látky na kontrolu srdcovej frekvencie a na dosiahnutie kontroly srdcovej frekvencie bol potrebný dlhší čas. ¹

Verapamil (PSVT) pri kontrole recidívy paroxyzmálnej supraventrikulárnej tachykardie.²

V randomizovanom klinickom skúšaní, na ktorom sa zúčastnilo 92 pacientov, bolo 46 pacientov zaradených do skupiny užívajúcej len adenozín a zvyšná polovica do skupiny užívajúcej adenozín/verapamil. Počas prvých 30 min po liečbe nebol medzi oboma skupinami štatisticky významný rozdiel v miere recidívy PSVT (p = 0,078). Medzi 30 a 120 minútou po liečbe adenozínom sa PSVT zopakovala u 21 (45 %) pacientov v skupine užívajúcej len adenozín a u 13 (28 %) pacientov v skupine užívajúcej adenozín/verapamil. Miera recidívy bola štatisticky významne nižšia v skupine s adenozínom/verapamilom ako v skupine so samotným adenozínom (p = 0,042) medzi 30 a 120 minútou po liečbe.²

Skúšanie ukázalo, že perorálny verapamil môže účinne znížiť skorú recidívu PSVT (po jej úspešnej kontrole intravenóznym adenozínom), pričom nevykazuje žiadne významné nežiaduce účinky.²

Verapamil v liečbe vazospastickej angíny pektoris

Smernica ESC 2019 – Na identifikáciu koronárneho spazmu u pacientov s normálnym nálezom alebo neobštrukčnou arteriografiou a klinickým obrazom koronárneho spazmu je potrebné zvážiť intrakoronárny provokačný test.³

U pacientov s anginóznymi symptómami, napriek angiograficky normálnym koronárnym artériám, bol koronárny spazmus prítomný u 62 % pacientov.⁴

Zdá sa, že CCB sú zavedenou terapiou prvej línie pre VA a pokles frekvencie VA sa pripisuje širokému používaniu týchto liekov v oblasti hypertenzie.⁵

Pacienti liečení CCB vrátane verapamilu mali lepšie výsledky ako pacienti, ktorí dostávali inú medikamentóznu liečbu (P = 0,002).³ Verapamil má dobre zdokumentovanú históriu ako účinná antianginózna liečba v priamom porovnaní s β-blokádou.⁵

V dvojito zaslepenom randomizovanom skúšaní s deväťmesačným obdobím sledovania so 16 pacientmi sa počas liečby verapamilom frekvencia angíny pektoris znížila z 12,6 na 1,7 epizód bolesti na hrudníku za týždeň. Počas skúšania bol pri verapamile výrazne nižší aj počet hospitalizácií pre klinickú nestabilitu.⁵