ESC 2019 – postupná stratégia pre dlhodobú antiischemickú medikamentóznu liečbu u pacientov s chronickými koronárnymi syndrómami¹

BB = beta-blokátor; bpm = počet tepov za minútu; CCB = [akákoľvek trieda] blokátorov vápnikových kanálov; DHP-CCB = dihydropyridínový blokátor vápnikového kanála; non-DHP-CCB = nedihydropyridínový blokátor vápnikového kanála

b) Pri kombinácii BB a non-DHP-CCB by sa mali spočiatku používať nízke dávky každého lieku za dôkladného monitorovania znášanlivosti, najmä srdcovej frekvencie a krvného tlaku; c) Nízke dávky BB alebo nízke dávky non-DHP-CCB by sa mali používať za dôkladného monitorovania znášanlivosti, najmä srdcovej frekvencie a krvného tlaku; d) Ivabradín by sa nemal kombinovať s non-DHP-CCB, e Zvážte pridanie lieku vybraného v kroku 2 k lieku testovanému v kroku 1, ak sa krvný tlak nezmení.

Blokátory vápnikových kanálov znižujúce srdcový tep:
Verapamil má širokú škálu schválených indikácií, ktoré zahŕňajú všetky typy angíny pektoris (námahová, vazospastická a nestabilná), supraventrikulárne tachykardie a hypertenziu. Niekoľko prípadov cukrovky a anginóznych záchvatov pozorovaných pri užívaní verapamilu v porovnaní s atenololom.¹

Pacienti s nízkym krvným tlakom:

U pacientov s nízkym TK sa odporúča začať s antianginóznymi liekmi vo veľmi nízkych dávkach s prednostným užívaním liekov so žiadnym alebo obmedzeným účinkom na TK. Nízkodávkový betablokátor alebo nízka dávka non-DHP-CCB (Verapamil) sa môže testovať najskôr za dôkladného monitorovania znášanlivosti.¹

2019 ESC smernice pre supraventrikulárnu tachykardiu:

Pri akútnej liečbe tachykardií s úzkym QRS²:

• Verapamil (i. v.) by sa mal zvážiť, ak zlyhajú vágové manévre a adenozín (trieda IIa, úroveň dôkazov: B).
• Ukázalo sa, že verapamil ukončuje tachykardie s úzkym QRS u väčšiny pacientov, ale môže spôsobiť hypotenziu.
• Betablokátory (i. v. esmolol alebo metoprolol) by sa mali zvážiť, ak zlyhajú vágové manévre a adenozín (trieda IIa, LOE: B). Betablokátory sú však kontraindikované pri dekompenzovanom srdcovom zlyhávaní. Pri súbežnom používaní betablokátorov s i. v. blokátormi vápnikových kanálov je potrebná opatrnosť v dôsledku rizika závažnej hypotenzie a bradykardie.
• Dôležité je vyhnúť sa verapamilu alebo diltiazemu u pacientov s hemodynamickou nestabilitou, srdcovým zlyhávaním so zníženou ejekčnou frakciou (HFrEF), podozrením na komorovú tachykardiu (VT) alebo preexcitovaný flutter predsiení (AF).

Liečba flutteru predsiení²

Na kontrolu rýchlej komorovej frekvencie by sa mali zvážiť i. v. betablokátory alebo non-dihydropyridínové blokátory vápnikových kanálov (verapamil alebo diltiazem, i. v.) (trieda IIa, LOE: B).

HFrEF: srdcové zlyhávanie so zníženou ejekčnou frakciou

LOE: Úroveň dôkazov.