Kontraindikácie

Perorálne liekové formy verapamilu:

• Precitlivenosť na verapamiliumchlorid alebo na  ktorúkoľvek z pomocných látok
• Kardiogénny šok
• AV blokáda druhého alebo tretieho stupňa (okrem pacientov s funkčným kardiostimulátorom).
• Syndróm chorého sínusu (okrem pacientov s funkčným kardiostimulátorom).
• Srdcové zlyhanie so zníženou ejekčnou frakciou menej ako 35 % a/alebo tlak v pľúcnom zaklínení vyšší ako 20 mm Hg (pokiaľ nejde o sekundárnu supraventrikulárnu tachykardiu, ktorá sa dá liečiť verapamilom).
• Fibrilácia/flutter predsiení pri prítomnosti akcesórneho bypassu (napr. Wolff-Parkinson-Whiteov, Lown-Ganong-Levinov syndróm). Títo pacienti sú vystavení riziku vzniku ventrikulárnej tachyarytmie vrátane ventrikulárnej fibrilácie, ak sa im podáva verapamiliumchlorid.
• Kombinácia s ivabradínom

Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Všetky formulácie verapamilu

Akútny infarkt myokardu

Používajte s opatrnosťou pri akútnom infarkte myokardu komplikovanom bradykardiou, významnou hypotenziou alebo dysfunkciou ľavej komory.

Blokáda srdca/AV blokáda 1. stupňa/bradykardia/asystólia

Verapamiliumchlorid ovplyvňuje AV a SA uzly a predlžuje AV prevodový čas. Používajte s opatrnosťou, pretože vznik AV blokády druhého alebo tretieho stupňa (kontraindikácia) alebo unifascikulárnej, bifascikulárnej alebo trifascikulárnej blokády si vyžaduje prerušenie podávania nasledujúcich dávok verapamiliumchloridu a v prípade potreby začatie vhodnej liečby. Verapamiliumchlorid ovplyvňuje AV a SA uzly a zriedkavo môže spôsobiť AV blokádu druhého alebo tretieho stupňa, bradykardiu a v extrémnych prípadoch asystóliu. Je to pravdepodobnejšie u pacientov so syndrómom chorého sínusu (ochorenie  SA uzla), ktorý je bežnejší u starších pacientov. Asystólia u iných pacientov ako u pacientov so syndrómom chorého sínusu má zvyčajne krátke trvanie (niekoľko sekúnd alebo menej), so spontánnym návratom k AV uzlovému alebo normálnemu sínusovému rytmu. Ak k tomu bezprostredne nedôjde, okamžite sa musí začať s náležitou liečbou.

Antiarytmiká, betablokátory

Vzájomné potenciovanie kardiovaskulárnych účinkov (AV blokáda vyššieho stupňa, zníženie srdcovej frekvencie vyššieho stupňa, indukcia srdcového zlyhávania a zvýraznená hypotenzia). Asymptomatická bradykardia (36 tepov/min) s putujúcim predsieňovým pacemakerom bola pozorovaná u pacientov používajúcich súbežne očné kvapky obsahujúce timolol (beta-adrenergný blokátor) a perorálne verapamiliumchlorid.

Digoxín

Pri súbežnom podávaní verapamiliumchloridu s digoxínom je potrebné znížiť dávku digoxínu.. Pozrite  časť „Interakcie s inými liekmi a iné formy interakcií“.

Srdcové zlyhávanie

Pacienti so srdcovým zlyhaním s ejekčnou frakciou vyššou ako 35 % musia byť pred začatím liečby verapamiliumchloridom kompenzovaní a musia byť po celý čas náležite sledovaní.

Hypotenzia

Intravenózne podanie verapamiliumchloridu často spôsobuje zníženie krvného tlaku pod východiskové hodnoty, ktoré je zvyčajne prechodné a asymptomatické, ale môže viesť k závratom.

Inhibítory HMG-CoA reduktázy („statíny“) – pozri časť „Interakcie s inými liekmi a iné formy interakcií“.

Ochorenia, pri ktorých je postihnutý neuromuskulárny prenos

Verapamiliumchlorid sa má užívať s opatrnosťou v prípade výskytu ochorení, pri ktorých je postihnutý neuromuskulárny prenos (myasténia gravis, Lambertov-Eatonov syndróm, pokročilé štádium Duchenneovej muskulárnej dystrofie).

Antiarytmiká

Potenciálne farmakokinetické liekové interakcie súvisiace s verapamiliumchloridom

Kardioglykozidy

Digitoxín zníženie celkového telového klírensu (~ 27 %) a mimorenálneho klírensu (~ 29 %) digitoxínu. Digoxín u zdravých jedincov: zvýšenie Cmax digoxínu o ~ 44 %, zvýšenie C12h digoxínu (~ 53 %), zvýšenie digoxínu Css (~ 44%) a AUC digoxínu o ~ 50 %

Pri súbežnom podávaní verapamiliumchloridu s digoxínom je potrebné znížiť dávku digoxínu

Flekainid

Skúšanie na zdravých dobrovoľníkoch ukázalo, že súbežné podávanie flekainidu a verapamiliumchloridu môže mať aditívne účinky na zníženie kontraktility myokardu, predĺženie AV vedenia a predĺženie repolarizácie.

Dizopyramid

Kým sa nezískajú údaje o možných interakciách medzi verapamiliumchloridom a dizopyramidom, dizopyramid sa nemá podávať 48 hodín pred alebo 24 hodín po podaní verapamiliumchloridu.

Beta-adrenergné blokátory

Pacientom, ktorí dostávali perorálne betablokátory, sa intravenózne podával verapamiliumchlorid. Keďže obe liečivá môžu potlačiť kontraktilitu myokardu alebo AV vedenie, je potrebné zvážiť možnosť škodlivých interakcií. Súbežné podávanie intravenóznych betablokátorov a intravenózneho verapamiliumchloridu malo za následok závažné nežiaduce reakcie, najmä u pacientov s ťažkou kardiomyopatiou, kongestívnym srdcovým zlyhaním alebo nedávnym infarktom myokardu.

Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita

Nie sú dostatočné údaje o používaní verapamiliumchloridu u gravidných žien. Verapamiliumchlorid prechádza placentou. Koncentrácia v pupočnej krvi dosahuje 20 až 92 % koncentrácie v krvi matky. Verapamiliumchlorid sa má počas gravidity užívať iba v prípade, keď je to nevyhnutne potrebné.

Laktácia

Verapamiliumchlorid sa vylučuje do materského mlieka. Obmedzené údaje pochádzajúce z perorálneho podávania u ľudí preukázali, že dávka verapamiliumchloridu, ktorá sa dostane k dieťaťu, je nízka (0,1-1 % z dávky, ktorú matka prijala perorálne) a že užívanie verapamiliumchloridu môže byť kompatibilné s dojčením. Kvôli možnému výskytu závažných nežiaducich účinkov u dojčených detí sa má verapamiliumchlorid užívať počas laktácie len v prípade, že je to pre matku nevyhnutné.